20. svetové hry transplantovaných (WTG) – Mar del Plata – Argentína 2015

XX . Svetové hry transplantovaných (WTG – World Transplant Games)

Jubilejné XX. Svetové hry transplantovaných sa konali v Mar del Plata v Argentíne od 23. – 30.8.2015.

Slovenská reprezentácia mala záujem byť tiež účastníkom tejto grandióznej športovo – spoločenskej udalosti. Veď týchto hier sa spravidla zúčastňuje okolo päťdesiat členských štátov federácie. Dosah tejto udalosti je obrovský. Bohužiaľ, na Slovensku absolútne nedocenený.

Slovenskú reprezentáciu v Argentíne zastupovali traja športovci. Miroslav Tichý, vo vekovej kategórii 40 – 49 rokov, Jozef Franer v tej istej vekovej kategórii a Robert Kopecký v kategórii 60 – 69 rokov. Doposiaľ naši reprezentanti na Svetových hrách dosahovali vždy výborné výsledky. Dôkazom je niekoľko bronzových, strieborných a od roku 2013, kedy sa konali hry v juhoafrickom Durbane, aj dve zlaté medaily. Samozrejme, tradíciu sme nechceli porušiť ani v Argentíne.

Príprava: Technické zabezpečenie hier možno smelo nazvať „katastrofou“. Na prívlastku „katastrofálne“ sa v prvom rade podpísal samotný organizátor hier. Neskoro nám zasielal formuláre potrebné na registráciu, na potvrdenia od lekárov, informácie o očkovaní, vízach atď. Nemohli sme si s predstihom zarezervovať letenky, ktoré boli každým dňom odkladu drahšie. Vrcholom neskúseností organizátorov bolo, že aj napriek urgenciám sme čakali viac ako 2 mesiace na správny účet banky, na ktorý sme mali zaplatiť za pobyt a stravu pre našich športovcov.

Cesta: Po štyri a pol hodinovej ceste do Prahy, pri príjemnej teplote 36°C bez klimatizácie vo vlaku, sme sa stretli s priateľmi z Českej reprezentácie, s ktorými sme sa vybrali na letisko. Odlet z Prahy 6.20hod. Do Amsterdamu prilietame za hodinu a pol. Trošku sa pomotáme po letisku a o 10.15hod. odlietame z Európy. Po 12 hodinovom lete prilietame do Sao Paula v Brazílii. Na letisku pobudneme necelé štyri hodinky a potom odlietame do Buenos Aires. Konečne pristávame. Je presne 23.50hod. miestneho času. Po 17,5 hodinách sme konečne v Argentíne. Čaká nás ale ešte autobus so sprievodkyňou a 6 hodín jazdy rovinatou krajinou. Fúka veľmi silný vietor od Atlantického oceánu. O pol siedmej ráno sme konečne v Mar del Plata, kde nás v hoteli okamžite ubytovali.

Pobyt:

Prvý deň. Po horúcej sprche a hodinke odpočinku sme sa šli zaregistrovať do registračného centra. Prekvapenie sa nekonalo, ďalšie problémy pretrvávajú. Konečne ideme na obed. Pri strave organizátori veľmi dôsledne dodržali pokyny lekárov, lebo počas celého pobytu sa soľ vytratila zo stolov. Večer nás čakalo slávnostné zahájenie. Po hodinovou prešľapovaní sa začal samotný ceremoniál, ktorý prebiehal v štýle argentínskeho tanga a kultúry blízkej tejto krajine. Pôsobivé.

Druhý deň. Deň prvých súťaží, ktoré sa nás netýkajú. My absolvujeme iba tréningy. Jozef šiel na golfové ihrisko. 18. jamkové ihrisko je veľmi pekné aj náročné.

Tretí deň. Napätie vrcholí. V ten deň sme nastúpili na naše najsilnejšie disciplíny. Teda okrem Jozefa, ktorý šiel hrať golf na tejto úrovni po prvýkrát. Svojich súperov sme poznali z predchádzajúceho večera. Skupinovú fázu sme absolvovali bez problémov. Miro aj ja sme postúpili zo skupín z prvých miest. O to viac nás prekvapilo, že miesto Mira nasadili do semifinále ako víťaza skupiny domáceho hráča, ktorý sa s najväčším favoritom, Iráncom, touto zmenou stretol až vo finále. Iránec bol skutočne výborný. Miro s Iráncom prehral v semifinále 3:1 a ako jediný uhral set. Dokonca aj ostatné sety boli veľmi tesné. Ale aj Mirkov bronz je krásny. Ja som sa stretol v semifinále so svojím finálovým súperom z Durbanu. Singapúrčan Kim Peheng Yeo bol zdatný súper. Bola to pre mňa určitá výhoda, lebo v Durbane som s ním zvíťazil. Zjavne bol nervózny a ja som vyhral aj teraz. Vo finále ma čakal ďalší starý známy z európskych šampionátov. Nemec Dietrich Staube. Dovtedy som s ním nikdy neprehral. Dúfal som, že tu to nebude prvýkrát. Nestalo sa. Obhájil som zlatú medailu z Durbanu. Naša radosť bola ešte väčšia, keď nám Laura, naša dobrovoľníčka, priniesla neuveriteľnú správu. Jozef vytrel zrak mnohým favoritom a v golfe získal bronzovú medailu. Bravo, Jozef! Večer sme si v hoteli dovolili aj maličkého frťana.

Štvrtý deň. Galeje. Tí, čo hrajú tenis vedia, o čom píšem. V jeden deň odohrať celý turnaj, to sú skutočné galeje. Samozrejme to neplatí pre tých, čo nepostúpili zo skupiny, ako žiaľ Mirko a Jozef. V mojej kategórii som absolvoval štyri zápasy. Prehral som iba s Portugalčanom Miguelom Monterom, ktorý prešiel do mojej vekovej kategórie minulý rok. Niekoľkokrát som s ním na európskych šampionátoch prehral. Jeho hra je nad moje možnosti. Striebro však hreje. Veď zápasy s tretím Američanom Benom Wilsonom a Britom Michaelom Grundim boli veľmi náročné.

Piaty deň. Tenisové štvorhry nám pokazili náladu. Organizátori zlúčili vekové kategórie 30-39 a 40-49. Prvý zápas s Jozefom sme proti argentínskemu páru zvládli výborne. Druhý súper bola iná káva. Juhoafrickí mladíci 190 cm vysokí. Vedeli sme , že je zle. Atletický, silový tenis, na ktorý sme nevedeli reagovať. Prehrali sme 8:2 a boli sme radi, že nám nečvirikal za ušami „kanárik“. Naši súperi prehrali až vo finále s argentínskym párom, kde hral aj najlepší hráč celého turnaja Ariel Baragiola.

Šiesty deň. Mirko si vyskúšal ako chutí badminton. Už v skupine neuspel a len si potvrdil, že bez systematického tréningu, ktorý doma venoval stolnému tenisu, sa na tejto úrovni uspieť nedá.

Siedmy deň. Konečne máme voľno. Venujeme sa prehliadke mesta a povzbudzovaniu našich kamarátov, ktorí ešte športujú v iných súťažiach.

Ôsmy deň. Hry sa končia. Balíme sa. Počasie sa otepľuje. Cítime blížiacu sa jar. Denné teploty sa šplhajú až k 16°C, aj keď noci sú stále chladné. Záverečný gala večer pre nás a Čechov končí skôr, keďže o 23.00hod. odchádzame na autobus do Buenos Aires. To bude zase super 6-hodinová cesta?! Domov sa však tešíme, domov sladký domove.

Záver: Chceme sa poďakovať Spoločnosti dialyzovaných a transplantovaných, ktorá nás zastrešuje a predovšetkým spoločnosti B. Braun, za to, že nám poskytla financie na túto veľkolepú akciu. Je nám smutno, že náš štát, konkrétne Ministerstvo školstva, pod ktoré spadá rezort športu, opomína takéto športové podujatia na medzinárodnej úrovni i keď sa to týka len malej skupinky ľudí a nenájde peniaze z rozpočtu na ich podporu. O to sme vďačnejší firme B. Braun za ich veľkorysé sponzorstvo.

Myslíme si, že aj tieto svetové hry boli pre naše farby úspešné. Dve bronzové, jedna strieborná a jedna zlatá medaila, pri účasti troch športovcov, je bilancia viac ako povzbudivá. O rok nás čakajú ME v Helsinkách a o dva roky MS v Malage, aj keď pri našich diagnózach je účasť na nich vždy neistá. Sme presvedčení, že aj tam sa nám podarí vzorne a úspešne reprezentovať nielen našu SDaT, ale hlavne naše Slovensko. A boli by sme celkom radi, keby si nás a naše výsledky kompetentní aj všimli.

Róbert Kopecký vlajkonosič a člen reprezentačného družstva

Fotogaléria: